|
|
|
| HUBA Martin |
|
|
|
 Je výraznou osobnosťou, dobre známou Slovákom aj Čechom z televízie, filmu, ale najmä z divadla. Vynikajúci herec, rovnako dobrý režisér a úspešný vysokoškolský profesor. Aristokrat divadla. To je jedna z najkonštantnejších Hubových charakteristík, ku ktorej kritika dospela pod vplyvom jeho vysokej, štíhlej postavy a hereckého i hlasového prejavu. Nakoľko je však výstižná aj v tomto období a zapadá do celého obrazu jeho tvorby? To sa dá overiť v hľadiskách bratislavských aj pražských divadiel. Stačí navštíviť také predstavenia ako sú Kontrabas (Štúdio L + S), Divadelník (Divadlo Na zábradlí), v ktorých Huba hrá alebo Tančiareň (SND), pod ktorú sa zasa podpísal ako režisér. Štúdium herectva absolvoval v roku 1964 na bratislavskej VŠMU. V súčasnosti v Prahe začína pripravovať inscenáciu Kráľa Leara, ktorá bude mať premiéru v areáli Pražského hradu v rámci piateho ročníka divadelného festivalu Letné shakespearovské slávnosti. Rovněž v Divadle v Dlouhé chystá Garderobiéra. Martin Huba je synom herca Mikuláša Hubu, s ktorým si zahral na javisku len raz (v inscenácii Mesiac na dedine v roku 1980) a opernej speváčky Mimi Kišonovej – Hubovej. Na svojom konte má viacero divadelných ocenení. |
|
| |
| |
|
Z NetHovorů: 29.4.2002 |
|
Prvý angažmán dostal v košickom divadle. Strávil tu dva roky a potom sa vrátil do Bratislavy. Tu sa najprv stal členom Divadla poézie a zahral si aj v dvoch pantomimických predstaveniach Milana Sládka (Komédia o Tobiášovi, Komádia o bohatci a Lazarovi). V rokoch 1968 – 1971 pôsobil v Divadle na korze, z ktorého po jeho zákaze prešiel na Novú scénu. Členom Činohry SND sa stal v roku 1976 a v súbore zotrval viac ako dvadsať rokov. Od roku 1999 nemá trvalý angažmán v žiadnom divadle a hosťuje na viacerých scénach. Pozzo (Čakanie na Godota, Divadlo na korze, 1968), Anučkin (Ženba, Divadlo na korze, 1969), Tuzembach (Tri sestry, Nová scéna, 1972), Hamlet (Hamlet, Nová scéna, 1974), Clavijo (Clavijo, Nová scéna, 1976), Tartuffe (Tartuffe, SND, 1979), Norman (Garderobier, SND, 1985), Hans Christian Andersen (Zo života dážďoviek, SND, 1988), Dr. Tomáš Stockmann (Nepriateľ ľudu, SND, 1989), Usporiadateľ (Showmen, SND, 1990), Ctihodný Lionel Espy (Súboj s démonom, SND, 1992), Pocestný (Višňový sad, SND, 1995), Ževakin (Ženba, SND 1997), Sir Lawrence Wargrave (Desať malých černoškov, SND, 1999), Prospero (Búrka, SND, 2000).Výber z divadelných réžií: Showmen (SND, 1990), Súboj s démonom (SND, 1992), Incident (Divadlo Astorka – Korzo ´90, 1993), Višňový sad (SND, 1995), Desať malých černoškov (SND, 1999), Tančiareň (SND, 2001) Javor a Juliana (1972), Do zbrane, kuruci! (1974), Trofej neznámeho strelca (1974), V každom počasí (1974), Kouzelníkův návrat (1976), Fany (1996), Kuře melancholik (1999), Musíme si pomáhať (2001).Televízia: Televízia mu dala oveľa viac hereckých príležitostí ako film. Účinkoval v mnohých televíznych inscenáciách a filmoch. Stvárnil v nich predovšetkým záporné role. Z televíznych inscenácií, v ktorých hral, spomeňme: Žena z antisveta, Jubileum, Slabé srdce, Timon Athénsky, Netrpezlivosť srdca, Rembrandt van Rijn, Tá dráma, Spolužiak, Hranica únavy. Z televíznych filmov zase pripomeňme: S Rozárkou, A. C. Dupon zasahuje, Nepokojná láska, Hĺbkový rekord. Ako televízny režisér debutoval v roku 1992 s inscenáciou Jakubowski a plukovník. Z jeho ďalších televíznych réžií vyberáme Majstrovský kurz, Slepý Geronimo a jeho brat, Hra o láske a smrti. |
| |
| |
|
|
|
Medailony |
|
|
medailony hereček, herců, režisérů ...
|
| Nethovory |
|
|
Jan ŠŤASTNÝ 15.2.2010 |
|
|